Na rodinnej oslave svagrovych 59-tych narodenin sa ho neterkin frajer spytal: “a Vy comu verite?” Tuto “nabozensku” debatu som rozprudil ja. Svagor sa odpovedi vyhol s tym, ze by to bolo nadlho. Co by som odpovedal ja?

Peter hovori “Budte vzdy pripraveni dat vysvetlenie kazdemu, kto sa pyta na dovod vasej nadeje.” (1 Pet. 3:15) Inymi slovami, ak podnietite otazky, mali by ste byt pripraveni daj aj nejake odpovede. To znamena, ze sa musite nadrvit teologiu, apologetiku, Svate pismo, filozofiu and dejiny Cirkvi.

Verim, ze sme sucastou velkeho pribehu, ktory nas presahuje ale v ktorom mame nezastupitelnu ulohu. Pribeh ma pat casti.

Boh tvori svet vratane ludskej bytosti so slobodnou volou. A vsetko stvorenstvo je dobre, dokonca velmi dobre.

Clovek pada. Zacina uctievat vlastne ego a oddeluje sa od Boha. Tym narusuje vztah so sebou samym aj so zvyskom svtorenia. Zle zacielena chvala prinasa chaos.

Boh cloveka neopusta ale zacina zachrannu operaciu. Po starocia sa prihovara ludstvu. Jednemu narodu intenzivne vtlka do hlavy o co tu ide. Izrael vsak nenaplna svoje vysoke poslanie, znovu a znovu zlyhava v povolani uctievat iba Pana samotneho. Ti najlepsi a najbystrejsi zacinaju snivat o Mesiasovi (pomazanom).

Potom sa stava cosi sokujuce. Autor vstupuje do vlastneho pribehu. V plnosti casu prichaza medzi nas ako tesar z Nazareta. Prinasa pravu chvalu svojmu Otcovi a privadza ludstvo spat do suladu s nim. My ho vsak zabijame. On vstava z mrtvych a hovori shalom - pokoj vam.

Zaklada cirkev a posiela nam pomocnika (ducha svateho). Na konci vekov sa vrati znovu a vtedy sa kniha sa zavrie, opona sa zdvihne. Dovtedy vsak bude trvat piate dejstvo v ktorom zijeme my. Nasou ulohou je pochopit, ze nie sme stovreni pre seba samych. Mame premienat svoju mysel, volu a vsetky aspekty svojho zivota aby sme nesluzili svojim sebeckym zamerom ale obracali sa k Boziemu zameru, k laske. Laska je vola orientovana na dobro druheho.