I

• najvyssie ludske stastie spociva v kontemplacii (pravdy) [0]
• korene tejto myslienky siahaju mimo dejinny cas (a mozno aj mimo ludsku oblast vobec)
• pod stastim sa tu rozumie to, co ludia obvykle myslia
• v jazykoch existuju oznacenia pre rozne urovne stastia (plnost Bozieho zivota nepodliehajuceho smrti vs pohodlie cloveka sediaceho doma za pecou)
• jazykove oznacenia aj najvyssich urovni stastia podliehaju banalizacii
• v tejto matucej rovnomennosti je uchovana urcita fundamentalna skutocnost: “Ako sa stvorene dobro podoba dobru nestvorenemu, tak je aj dosiahnutie stvoreneho dobra napodobou blazenosti.” [1]
• tym, ze ludia hovoria vsetkemu dosahovaniu stvoreneho dobra (napr. smadny sa napije) stastie, kazde utisenie smeruje k utiseniu najvyssiemu, k blazenosti
• v kazdom pozemskom naplneni sa ukazuje: toto nestaci, nie je to to, co skutocne hladame, nemoze nas to uplne uspokojit (“Hrozne je, ze opit sa nikdy neda uplne.”)
• k definitivnemu uspokojeniu ludskej prirodzenosti, k zvrchovanemu utiseniu jej najhlbsieho smadu dochadza v kontemplacii
• nejde o zvlastne stastie “mudrca” ani o jednu z mnohych moznosti
• ale nemalo by sa omnoho vacsim pravom hovorit o laske namiesto o poznani? [2]

II

• clovek chce stastie prirodzene, teda tym sposobom, akym padajuci kamen “chce” dole
• “Duchom obdareny tvor prirodzene tuzi byt blazeny; preto nemoze chciet blazeny nebyt.”
• prirodzene znamena: vdaka stvoreniu
• kto nechape cloveka ako stvorenie, nemoze predstavu prirodzenej tuhy po blazenosti akceptovat
• “Vola slobodne usiluje o stastie, akokolvek on usiluje s nutnostou.”
• ked chceme byt stastni, deje sa nieco “za” co nedokazeme preniknut (nepytame sa ‘Preco chces byt stastny?’ lebo odpoved nikto nepozna)
• “Pod blazenostou sice vsetci rozumeju urcity zvrchovane dokonaly stav; v com ale spociva, to je skryte.”, oculta quantum ad substanciam
• kedykolvek zakusime stastie, je to cosi necakane, co sme neplanovali
• dosiahnut stvorene dobro (jedlo, pitie, dom, zahradu, knihy, bohatu a krasnu zenu :-) vie clovek dost casto cielenou aktivitou
• ale ze toto stvorene dobro utisi ten zahadny smad (stastie), to nikto nemoze tvrdit ani sposobit
• stastnymi sa nemozeme spravit sami -> stastie je dar
• “V pritomnom zivote dokonala blazenost byt nemoze.”
• existovat ako clovek znamena byt “na ceste” a teda ne-blazeny
• “Iba Bohu je dokonala blazenost vlastna cez jeho prirodzenost.”
• dokonale blazeneho sa neda predstavit, presahuje to moznosti nasho myslenia

III

• dnes informacia, ze blazenost patri k Bozim “vlastnostiam” ani pre krestanov nehra skoro ziadnu rolu
• naproti tomu sa v Teologickej sume pise, ze skutocnost Boha celkom miname, pokial ho nemyslime ako dokonale blazeneho
• mysli sa tym skor to, ze “On je svoja blazenost”, ba dokonca “Boh a blazenost su to iste”
• ktokolvek iny, kto je stastny, ma podiel na stasti, ktorym nie je on sam
• avsak Boh je blazeny tym, ze je
• ak Bozia blazenost nespociva v tom, ze sa deje alebo je nieco dalsie, tak nemoze by zakalena alebo zvacsena ziadnym dianim v oblasti stvorenia
• zarazajuci dosledok: bieda sveta nerusi Boziu blazenost
• avsak: uzdravenie by nebolo ani myslitelne, keby v zaklade a zdroji skutocnosti nebolo toto nekonecne a nedotknutelne uplne, zdrave a neporusene bytie
• toto vedie k neslychanej komplikacii: na zaklade neporusitelne blazenej skutocnosti Bozej sa zlo vo svete stava naozaj nepochopitelne
• napriek tomu, takato viera znamena, ze “velka Bozia radost je jedina skutocnost” (Claudel)

IV

• “Ziadat si blazenost nie je nic ineho ako ziadat, aby vola bola uspokojena”
• vsetka energia ludskej prirodzenosti: hlad a smad
• blazenost ako napoj, blazenost ako pitie
• utisenie ocakavame “odinakial”; “To, v com blazenost spociva, je niecim mimo duse”
• naproti tomu je sebestacnost stoika: “Pre mna je dobre tesit sa svojim vlastnym duchom”
• v mravnom cine je uspokojenie obstastnujuce hlbsie ako akykolvek dar, ktory moze dat jeden clovek druhemu
• avsak z takehoto stastia clovek nemoze zit; najhlbsi smad sa takto neda utisit
• “titanska” pycha, ktora si nechce nechat nic darovat, pozaduje v skutocnosti prilis malo, zaostava za pravou velkostou cloveka
• “umele bohatstvo”, t.j. majetok, ktory clovek bezprostredne nepotrebuje, dokaze vyvolavat nekonecnu ziadost - klamnu napodobeninu, ktora je vsak v skutocnosti protiklad tuhy po blazenosti
• bytost zjavne zamerana na nieco ine “nemoze mat za posledny ciel uchovat sa v byti”
• kto by se vina zdrziaval natolko, ze by tazko poskodzoval svoju prirodzenost, nebol by bez hriechu (Tomas)
• dobra sveta (napr. majetok, zdravie, dusevne nadanie, cest, mier) skutocne nie su malo; avsak nestacia na utisenie najhlbsieho smadu ludskej bytosti
• treba bonum universale: “dobro v uplnosti” - tak velmi dobre, ze v nom nie je nic, co by nebolo dobre, a mimo neho nie je nic, co by dobre nebolo
• tento az desive nesmierny extrem ma meno Boh; “Dobro v uplnosti sa nenachadza v nicom stvorenom, ale iba v Bohu”
• konecny duch je zo svojej podstaty neutisitelny, jedine ak by sa mu dostalo samotneho Boha

[0] Kontemplacia = nazeranie = najvyssia forma poznania.

[1] Nestvorene dobro = Boh, stvorene dobro = vsetko dobre - Boh. Clovek je stvorenie, ktore vie tvorit.

[2] 1. prikazanie: Milovat budes Boha …